http://prikrylova.blog.idnes.cz/c/68503/Je-ucitel-take-jeste-clovek.html
http://palfy.blog.sme.sk/c/181407/10-dovodov-preco-chce-dat-ucitelka-ZS-vypoved-kvoli-Mikolajovi.htm
3. 2. 2009
6. 1. 2009
Debata s pánom Drahovským
Zbytocne sa cudujete
Ked v skolach je vacsinou zakazane mysliet. Zakladom je memorovanie a opakovanie uciva od a po z. Pochopenie principu je neziaduce, respektive ho nechape ani vyucijuci.
Jozef Drahovský
02.01.2009 10:47
Pán Drahovský, takýto príspevok by som od človeka, ktorý vo svojich blogových príspevkoch pracuje s exaktnými faktami, nečakal. Vaša charakteristika vyučovacieho procesu v dnešných školách svedčí o hlbokej nevedomosti a snáď by sa dala použiť pre školstvo spred 80-tich rokov. Samozrejme, a tá generalizácia (zovšeobecnenie) je tiež zarážajúca... Povedal by som, že to čo ste napísali, je vzhľadom na Vašu doterajšiu publicistiku zahanbujúce.
...
05.01.2009 12:08
Bohuzial, je to tak ako pisem. Ucitelov ktori rozvyjaju myslenie ziakov je velmi malo. Take skusenosti mam nielen zo svojho studia ale aj terajsieho studia deti. Ked ucitel matematiky posle odkaz rodicom aby detom matematiku doma nevysvetlovali, lebo on od nych pozaduje postup pri vypoctoch presne ten, ktory vysvetloval on, tak sa to neda chapat ako rozvijanie vlastneho myslenia.
Jozef Drahovský
05.01.2009 12:53
Opäť môžem len konštatovať, že druhá veta môže byť nanajvýš ak názorom, ktorý nemá oporu vo faktoch, lebo sa nedá dokázať. Ja mám vodičský preukaz, pán Drahovský, ale, predpokladám, že na vaše vedomosti z oblasti dopravy nemám. Ja som však učiteľom na ZŠ už 17. rok, poznám prácu mnohých kolegov, a tiež som rodičom, takže asi sa skôr bude očakávať odo mňa, aby som urobil úsudok o veciach, týkajúcich sa školstva. No nedovolil by som si ani na základe vlastných skúseností generalizovať. Ešte by som vám odporúčal, aby ste si dali pozor na znevažovanie práce učiteľov pred svojimi deťmi.
...
06.01.2009
Vážený pán..., každý alebo väčšina ľudí hodnotí aktuálnu situáciu či už v školstve alebo v doprave v prvom rade na základe vlastných skúsenosti a skúseností ľudí, ktorým dôveruje, čo je v prvom rade rodina. Na základe takéhoto hodnotenia sa vytvára verejne mienka. Môžem 100x napísať, že nejaké konkrétne dopravné riešenie je lepšie, aj tak väčšina uverí až vtedy keď si to reálne sama odskúša v praxi, alebo aspoň sa nad nim zamysli a pochopí ho. Tak isto je to aj zo školstvom. Viem, že je veľa učiteľov, ktorých cieľom je žiakov - študentov niečo naučiť a učiť ich jednoduchým a efektívnym spôsobom, ale bohužiaľ je veľa takých, ktorí si zakladajú na iných veciach než na tom aby naučili žiakov - študentov myslieť. Jeden môj starší článok na túto tému:
http://drahovsky.blog.sme.sk/c/44813/Ucitel-s-velkym-U-a-jeho-sposob-znamkovania.html
Jozef Drahovský
06.01.2009
Pripúšťam, že v závere svojho predchádzajúceho názoru máte pravdu. Aj v školách prebieha generačná výmena, no vekovému priemeru na našich školách nepomôže politika týchto vlád za posledných dvadsať rokov. Môžeme debatovať v intenciách "veľa - málo" takých a takých učiteľov, i keď i to je subjektívne, hlavne z vašej strany, lebo nie ste "vo vnútri". Ja tvrdím, že je viac učiteľov, ktorí spĺňajú vaše kritériá, ako si myslíte. No vyučovanie je trojstranný proces, žiaden učiteľ neurobí zázraky, ak nefunguje žiak alebo jeho rodič. Súčasná kríza v školstve, pri ktorej všetci učitelia robia, čo môžu, aby zo žiakov dostali čo najviac, je v skutočnosti krízou spoločnosti a hodnôt. Viac o tom na mojom novom blogu.
Ešte ku skúšaniu: Skúšanie vnímam ako spätnú väzbu, ktorá je potrebná. Každý učiteľ dá možnosť žiakovi opraviť si známku, no zároveň mu musí záležať aj na tom, aby pracoval kontinuálne. Nie je toľko času na opravu známok, ako si niekto myslí. Ja sám, a iste nie som sám, dávam písomky z otázok, ktoré sú často doslovne prebraté a známe, aj tak sú často výsledky biedne. Žiaci sa spoliehajú na opravné písomky, ktoré niekedy dopadnú lepšie, inokedy ani nie. Čiže je to o prístupe ďalších zainteresovaných strán. Celkovo chýba motivácia a prevažuje, bohužiaľ, lenivosť a nezáujem. A teraz učte. Veď moji noví piataci v podstate nevedia ani čítať, prial by som vám, aby ste to videli.
Na záver: Bolo by dobré, keby ste takéto a podobné diskusie prečítali a snažili ste sa ich pochopiť, mnohí kolegovia i sami rodičia či nezainteresovaní hovoria, o čom to dnes je. Skúste sa porozprávať aj s niektorými učiteľmi. Potom si môžete urobiť názor.
Pán Drahovský, teraz by ste si mali prečítať svoj pôvodný príspevok. Možno pochopíte, o čo mi ide. Citujem: Ked v skolach je vacsinou zakazane mysliet. Zakladom je memorovanie a opakovanie uciva od a po z. Pochopenie principu je neziaduce, respektive ho nechape ani vyucujuci.
S pozdravom
...
07.01.2009
Vážený pán,
prečítal som si svoj pôvodný príspevok a uznávam, že je veľmi tvrdý a generalizujúci cele školstvo ako také. Viem, že existujú učitelia, ktorých som sa týmto tvrdením nezaslúžene dotkol. Pri jeho písaní som vychádzal zo svojich skúsenosti a skúsenosti svojich detí a známych. Nakoľko okrem dopravy, ktorá začala ako koníček, je mojím profesionálnym odborom elektronika, počítače, informatika, vrátane internetu, preto v rámci mojich možností sa snažím, vyučujúcich a aj samotných študentov podporovať. Ako príklad uvádzam projekt http://nika.informacie.sk/ za ktorým stoji môj bývalý učiteľ na strednej škole a jeho žiaci.
S pozdravom
Jozef Drahovský
07.01.2009
Ked v skolach je vacsinou zakazane mysliet. Zakladom je memorovanie a opakovanie uciva od a po z. Pochopenie principu je neziaduce, respektive ho nechape ani vyucijuci.
Jozef Drahovský
02.01.2009 10:47
Pán Drahovský, takýto príspevok by som od človeka, ktorý vo svojich blogových príspevkoch pracuje s exaktnými faktami, nečakal. Vaša charakteristika vyučovacieho procesu v dnešných školách svedčí o hlbokej nevedomosti a snáď by sa dala použiť pre školstvo spred 80-tich rokov. Samozrejme, a tá generalizácia (zovšeobecnenie) je tiež zarážajúca... Povedal by som, že to čo ste napísali, je vzhľadom na Vašu doterajšiu publicistiku zahanbujúce.
...
05.01.2009 12:08
Bohuzial, je to tak ako pisem. Ucitelov ktori rozvyjaju myslenie ziakov je velmi malo. Take skusenosti mam nielen zo svojho studia ale aj terajsieho studia deti. Ked ucitel matematiky posle odkaz rodicom aby detom matematiku doma nevysvetlovali, lebo on od nych pozaduje postup pri vypoctoch presne ten, ktory vysvetloval on, tak sa to neda chapat ako rozvijanie vlastneho myslenia.
Jozef Drahovský
05.01.2009 12:53
Opäť môžem len konštatovať, že druhá veta môže byť nanajvýš ak názorom, ktorý nemá oporu vo faktoch, lebo sa nedá dokázať. Ja mám vodičský preukaz, pán Drahovský, ale, predpokladám, že na vaše vedomosti z oblasti dopravy nemám. Ja som však učiteľom na ZŠ už 17. rok, poznám prácu mnohých kolegov, a tiež som rodičom, takže asi sa skôr bude očakávať odo mňa, aby som urobil úsudok o veciach, týkajúcich sa školstva. No nedovolil by som si ani na základe vlastných skúseností generalizovať. Ešte by som vám odporúčal, aby ste si dali pozor na znevažovanie práce učiteľov pred svojimi deťmi.
...
06.01.2009
Vážený pán..., každý alebo väčšina ľudí hodnotí aktuálnu situáciu či už v školstve alebo v doprave v prvom rade na základe vlastných skúsenosti a skúseností ľudí, ktorým dôveruje, čo je v prvom rade rodina. Na základe takéhoto hodnotenia sa vytvára verejne mienka. Môžem 100x napísať, že nejaké konkrétne dopravné riešenie je lepšie, aj tak väčšina uverí až vtedy keď si to reálne sama odskúša v praxi, alebo aspoň sa nad nim zamysli a pochopí ho. Tak isto je to aj zo školstvom. Viem, že je veľa učiteľov, ktorých cieľom je žiakov - študentov niečo naučiť a učiť ich jednoduchým a efektívnym spôsobom, ale bohužiaľ je veľa takých, ktorí si zakladajú na iných veciach než na tom aby naučili žiakov - študentov myslieť. Jeden môj starší článok na túto tému:
http://drahovsky.blog.sme.sk/c/44813/Ucitel-s-velkym-U-a-jeho-sposob-znamkovania.html
Jozef Drahovský
06.01.2009
Pripúšťam, že v závere svojho predchádzajúceho názoru máte pravdu. Aj v školách prebieha generačná výmena, no vekovému priemeru na našich školách nepomôže politika týchto vlád za posledných dvadsať rokov. Môžeme debatovať v intenciách "veľa - málo" takých a takých učiteľov, i keď i to je subjektívne, hlavne z vašej strany, lebo nie ste "vo vnútri". Ja tvrdím, že je viac učiteľov, ktorí spĺňajú vaše kritériá, ako si myslíte. No vyučovanie je trojstranný proces, žiaden učiteľ neurobí zázraky, ak nefunguje žiak alebo jeho rodič. Súčasná kríza v školstve, pri ktorej všetci učitelia robia, čo môžu, aby zo žiakov dostali čo najviac, je v skutočnosti krízou spoločnosti a hodnôt. Viac o tom na mojom novom blogu.
Ešte ku skúšaniu: Skúšanie vnímam ako spätnú väzbu, ktorá je potrebná. Každý učiteľ dá možnosť žiakovi opraviť si známku, no zároveň mu musí záležať aj na tom, aby pracoval kontinuálne. Nie je toľko času na opravu známok, ako si niekto myslí. Ja sám, a iste nie som sám, dávam písomky z otázok, ktoré sú často doslovne prebraté a známe, aj tak sú často výsledky biedne. Žiaci sa spoliehajú na opravné písomky, ktoré niekedy dopadnú lepšie, inokedy ani nie. Čiže je to o prístupe ďalších zainteresovaných strán. Celkovo chýba motivácia a prevažuje, bohužiaľ, lenivosť a nezáujem. A teraz učte. Veď moji noví piataci v podstate nevedia ani čítať, prial by som vám, aby ste to videli.
Na záver: Bolo by dobré, keby ste takéto a podobné diskusie prečítali a snažili ste sa ich pochopiť, mnohí kolegovia i sami rodičia či nezainteresovaní hovoria, o čom to dnes je. Skúste sa porozprávať aj s niektorými učiteľmi. Potom si môžete urobiť názor.
Pán Drahovský, teraz by ste si mali prečítať svoj pôvodný príspevok. Možno pochopíte, o čo mi ide. Citujem: Ked v skolach je vacsinou zakazane mysliet. Zakladom je memorovanie a opakovanie uciva od a po z. Pochopenie principu je neziaduce, respektive ho nechape ani vyucujuci.
S pozdravom
...
07.01.2009
Vážený pán,
prečítal som si svoj pôvodný príspevok a uznávam, že je veľmi tvrdý a generalizujúci cele školstvo ako také. Viem, že existujú učitelia, ktorých som sa týmto tvrdením nezaslúžene dotkol. Pri jeho písaní som vychádzal zo svojich skúsenosti a skúsenosti svojich detí a známych. Nakoľko okrem dopravy, ktorá začala ako koníček, je mojím profesionálnym odborom elektronika, počítače, informatika, vrátane internetu, preto v rámci mojich možností sa snažím, vyučujúcich a aj samotných študentov podporovať. Ako príklad uvádzam projekt http://nika.informacie.sk/ za ktorým stoji môj bývalý učiteľ na strednej škole a jeho žiaci.
S pozdravom
Jozef Drahovský
07.01.2009
4. 1. 2009
Z diskusie SME
Úpadok školstva!
Pod úpadok školstva sa podpísali všetky vlády, ktoré tu doteraz boli. Najhlbšie (finančne a nielen finančne) sa prepadlo školstvo počas vládnutia Dzurindu. Úpadok školstva súvisí s tým, že financie do neho tečúce sú výsledkom politických rozhodnutí, t.j. koľko zo štátneho rozpočtu do školstva dáme. Keďže dlhodobo občania štátu nepovažujú školstvo za oblasť, ktorá by ich nejakým spôsobom znepokojovala, aj politické rozhodnutia o finančných tokoch do školstva sú tým poznačené. Relatívne nízka úroveň vedomostí a zručností absolventov slovenských škôl je dôsledkom jeho nedostatočného financovania, ktoré sa podpísalo pod úpadok technického stavu škôl, vybavenia didaktickou technikou, učebnými pomôckami a učebnicami a je len samozrejmé, že sa podpísalo aj kvalitu ľudských zdrojov, ktoré v školstve ešte zostali. Aj od tých sa očakáva, aby vzdelávali, vychovávali, robili psychológov, vyšetrovateľov, štatistikov, hygienikov, úradníkov, branných a športových referentov, vedúcich krúžkov a fackovacích panáčikov pre žiakov, ich rodičov, riaditeľov škôl a štátnu školskú inšpekciu. Popri tom sa od nich očakáva, že budú robiť všetko bez nároku na serióznu odmenu, veď "učiteľstvo je povolanie". Reforma školstva v súvislosti s tzv. novým školským zákonom je za súčasnej finančnej situácie a za súčasného postavenia učiteľa v spoločnosti neuskutočniteľná. Výsledky žiakov v testoch tomu zodpovedajú.
Zdroj: SME
Autor: gugini
3. 1. 2009
Pod úpadok školstva sa podpísali všetky vlády, ktoré tu doteraz boli. Najhlbšie (finančne a nielen finančne) sa prepadlo školstvo počas vládnutia Dzurindu. Úpadok školstva súvisí s tým, že financie do neho tečúce sú výsledkom politických rozhodnutí, t.j. koľko zo štátneho rozpočtu do školstva dáme. Keďže dlhodobo občania štátu nepovažujú školstvo za oblasť, ktorá by ich nejakým spôsobom znepokojovala, aj politické rozhodnutia o finančných tokoch do školstva sú tým poznačené. Relatívne nízka úroveň vedomostí a zručností absolventov slovenských škôl je dôsledkom jeho nedostatočného financovania, ktoré sa podpísalo pod úpadok technického stavu škôl, vybavenia didaktickou technikou, učebnými pomôckami a učebnicami a je len samozrejmé, že sa podpísalo aj kvalitu ľudských zdrojov, ktoré v školstve ešte zostali. Aj od tých sa očakáva, aby vzdelávali, vychovávali, robili psychológov, vyšetrovateľov, štatistikov, hygienikov, úradníkov, branných a športových referentov, vedúcich krúžkov a fackovacích panáčikov pre žiakov, ich rodičov, riaditeľov škôl a štátnu školskú inšpekciu. Popri tom sa od nich očakáva, že budú robiť všetko bez nároku na serióznu odmenu, veď "učiteľstvo je povolanie". Reforma školstva v súvislosti s tzv. novým školským zákonom je za súčasnej finančnej situácie a za súčasného postavenia učiteľa v spoločnosti neuskutočniteľná. Výsledky žiakov v testoch tomu zodpovedajú.
Zdroj: SME
Autor: gugini
3. 1. 2009
2. 1. 2009
ZAČNEM JA... A UVIDÍME: Mýty a skutočnosť o učiteľoch (na margo názorov tých menej informovaných)
1. Nie je pravda, že učitelia pracujú do 12., resp. do 14. hodiny. Tento čas zahŕňa len priamu vyučovaciu povinnosť, teda úväzok, ktorý je minimálne 23 hodín do týždňa. Zvyšný čas tvorí domáca príprava ma vyučovanie, oprava písomných prác a diktátov, štúdium odbornej literatúry, písomná agenda triedneho učiteľa (pravidelná i nepravidelná), účasť na poradách metodických orgánov, účasť na pedagogických radách, príprava rodičovských združení a konzultácie s rodičmi mimo rodičovských združení, písomná korešpondencia s rodičmi a úradmi... To všetko je zahrnuté do normálneho 8 a pol hodinového pracovného času.
2. Nie je pravda, že učitelia majú dva mesiace prázdnin a automaticky voľno cez všetky vedľajšie prázdniny. V skutočnosti si v lete čerpajú zákonnú 40-dňovú dovolenku, niekedy vyššou kolektívnou zmluvou predĺženú ešte o jeden týždeň. Všetky vedľajšie prázdniny (ktoré sa často prekrývajú aj s dňami sviatkov, keď nepracuje takmer nikto) učitelia čerpajú náhradné voľno za zastupované hodiny a za všetky mimoškolské aktivity so žiakmi, ktoré presahujú spomenutých 8 a pol hodiny (napr. účasť na exkurziách, výletoch, súťažiach, olympiádach). Učitelia, ktorí sú v tomto smere „aktívnejší“ ako iní, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, môžu mať po niekoľkých rokoch bilanciu dovolenky napríklad plus 15 dní, ktoré si môžu vyčerpať v nasledujúcom kalendárnom roku, keď tých aktivít je menej.
3. Nie je pravda, že učitelia majú priemerný plat dosahujúci úroveň priemeru mzdy v celom národnom hospodárstve. Učiteľom sa každoročne zvyšujú platy – počúvame to v médiách pomaly každý mesiac. (Najnovšie od januára 2009 vraj o 1200-1600 Sk.) V skutočnosti ide o valorizáciu, tak ako v celej rozpočtovej sfére, nanajvýš sa dá hovoriť o kozmetickom zvýšení miezd. Aj v školstve platí – dobrý výkon nepodá ten, kto sa cíti finančne nemotivovaný. Samozrejme, motívom žiadneho človeka, ktorý si vyberie túto profesiu, nie sú peniaze, ale každý má právo na takú mzdu, ktorá z neho neurobí chudáka s vysokoškolským diplomom.
4. Nie je pravda, že noví učitelia do školstva nenastupujú a súčasní učitelia z neho odchádzajú len kvôli nízkemu finančnému ohodnoteniu. Príčinou je tiež čoraz horšia disciplína žiakov a vlažný prístup mnohých rodičov k výchove a vzdelávaniu svojich detí. Potvrdzujú to nielen postrehy starších učiteľov, ktorí môžu porovnávať, ale aj samotných rodičov, ktorí tiež niekedy chodili do školy. Do škôl, tak ako aj inde, prišla sloboda, v mnohých prípadoch však chýba však zodpovednosť. Školy sa tak pomaly, ale isto, zo vzdelávacích a výchovných inštitúcií menia na bojiská.
5. Obraz učiteľa – „teroristu“, ktorý sa občas v diskusiách predkladá ako fakt, je už v dnešnej dobe nereálny. Takého učiteľa by okamžite diskvalifikovali sami rodičia prostredníctvom vedenia školy. Dnešní učitelia nebránia žiakom, aby vyslovili svoj vlastný názor, pretože dnešné deti ho aj tak vyslovujú spontánne , kedykoľvek a kdekoľvek. Je však pravda, že niektorí učitelia na zamedzenie nekonečnej a neplodnej diskusie o základných otázkach disciplíny vo väčšej miere používajú autoritatívne metódy, ba, myslím si, že v záujme normálneho priebehu vyučovania ich občas použijú všetci učitelia. Diskusia vrámci preberanej témy je, naopak, priam potrebná, no opäť to chce žiakov so záujmom o nové poznatky, a tak sa stáva čoraz zriedkavejším javom. Vyučovacie hodiny sa tak nedobrovoľne menia na monológ učiteľa.
6. Nie je pravda, že dobrý učiteľ naučí. Vzdelávanie je dvojstranný, ba vlastne trojstranný proces. Aj dobrý učiteľ, ktorý vie žiakom dokonale sprostredkovať poznatky, často narazí na bariéru nízkej motivovanosti až nezáujmu zo strany žiakov a ich rodičov. Ale kto je to vlastne zlý učiteľ? Napadá ma jedine prípad matematiky, fyziky, či chémie, kde sú žiaci odkázaní na čo najlepší výklad učiteľa. V ostatných prípadoch sa možné nedostatky v podaní témy dajú ľahko doplniť naštudovaním si učebnice. V prípade materinského jazyka je alfou a omegou samostatné domáce čítanie. Pripúšťam, že nie každý dokáže náročné učivo podať tak, aby ho čo najviac žiakov pochopilo. Ukáže sa to napríklad na žiakovi, ktorý dosahuje vynikajúce výsledky z iných predmetov, ale napríklad s matematikou či fyzikou má problém. Tu prichádza do úvahy aj možnosť nedobrej práce učiteľa. Tieto predmety si však vždy vyžadujú systematickú domácu prípravu v miere, stanovenej individuálnymi potrebami toho-ktorého žiaka.
7. Nie je pravda, že v školstve sa zamestnávajú ľudia s obmedzenými schopnosťami, ktorí by sa inak neuplatnili. Je však pravda, že čoraz viac potenciálne schopných ľudí, absolventov pedagogických odborov, zo školstva odchádza alebo doň ani nenastúpi. Dôvody som načrtol vyššie.
2. Nie je pravda, že učitelia majú dva mesiace prázdnin a automaticky voľno cez všetky vedľajšie prázdniny. V skutočnosti si v lete čerpajú zákonnú 40-dňovú dovolenku, niekedy vyššou kolektívnou zmluvou predĺženú ešte o jeden týždeň. Všetky vedľajšie prázdniny (ktoré sa často prekrývajú aj s dňami sviatkov, keď nepracuje takmer nikto) učitelia čerpajú náhradné voľno za zastupované hodiny a za všetky mimoškolské aktivity so žiakmi, ktoré presahujú spomenutých 8 a pol hodiny (napr. účasť na exkurziách, výletoch, súťažiach, olympiádach). Učitelia, ktorí sú v tomto smere „aktívnejší“ ako iní, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, môžu mať po niekoľkých rokoch bilanciu dovolenky napríklad plus 15 dní, ktoré si môžu vyčerpať v nasledujúcom kalendárnom roku, keď tých aktivít je menej.
3. Nie je pravda, že učitelia majú priemerný plat dosahujúci úroveň priemeru mzdy v celom národnom hospodárstve. Učiteľom sa každoročne zvyšujú platy – počúvame to v médiách pomaly každý mesiac. (Najnovšie od januára 2009 vraj o 1200-1600 Sk.) V skutočnosti ide o valorizáciu, tak ako v celej rozpočtovej sfére, nanajvýš sa dá hovoriť o kozmetickom zvýšení miezd. Aj v školstve platí – dobrý výkon nepodá ten, kto sa cíti finančne nemotivovaný. Samozrejme, motívom žiadneho človeka, ktorý si vyberie túto profesiu, nie sú peniaze, ale každý má právo na takú mzdu, ktorá z neho neurobí chudáka s vysokoškolským diplomom.
4. Nie je pravda, že noví učitelia do školstva nenastupujú a súčasní učitelia z neho odchádzajú len kvôli nízkemu finančnému ohodnoteniu. Príčinou je tiež čoraz horšia disciplína žiakov a vlažný prístup mnohých rodičov k výchove a vzdelávaniu svojich detí. Potvrdzujú to nielen postrehy starších učiteľov, ktorí môžu porovnávať, ale aj samotných rodičov, ktorí tiež niekedy chodili do školy. Do škôl, tak ako aj inde, prišla sloboda, v mnohých prípadoch však chýba však zodpovednosť. Školy sa tak pomaly, ale isto, zo vzdelávacích a výchovných inštitúcií menia na bojiská.
5. Obraz učiteľa – „teroristu“, ktorý sa občas v diskusiách predkladá ako fakt, je už v dnešnej dobe nereálny. Takého učiteľa by okamžite diskvalifikovali sami rodičia prostredníctvom vedenia školy. Dnešní učitelia nebránia žiakom, aby vyslovili svoj vlastný názor, pretože dnešné deti ho aj tak vyslovujú spontánne , kedykoľvek a kdekoľvek. Je však pravda, že niektorí učitelia na zamedzenie nekonečnej a neplodnej diskusie o základných otázkach disciplíny vo väčšej miere používajú autoritatívne metódy, ba, myslím si, že v záujme normálneho priebehu vyučovania ich občas použijú všetci učitelia. Diskusia vrámci preberanej témy je, naopak, priam potrebná, no opäť to chce žiakov so záujmom o nové poznatky, a tak sa stáva čoraz zriedkavejším javom. Vyučovacie hodiny sa tak nedobrovoľne menia na monológ učiteľa.
6. Nie je pravda, že dobrý učiteľ naučí. Vzdelávanie je dvojstranný, ba vlastne trojstranný proces. Aj dobrý učiteľ, ktorý vie žiakom dokonale sprostredkovať poznatky, často narazí na bariéru nízkej motivovanosti až nezáujmu zo strany žiakov a ich rodičov. Ale kto je to vlastne zlý učiteľ? Napadá ma jedine prípad matematiky, fyziky, či chémie, kde sú žiaci odkázaní na čo najlepší výklad učiteľa. V ostatných prípadoch sa možné nedostatky v podaní témy dajú ľahko doplniť naštudovaním si učebnice. V prípade materinského jazyka je alfou a omegou samostatné domáce čítanie. Pripúšťam, že nie každý dokáže náročné učivo podať tak, aby ho čo najviac žiakov pochopilo. Ukáže sa to napríklad na žiakovi, ktorý dosahuje vynikajúce výsledky z iných predmetov, ale napríklad s matematikou či fyzikou má problém. Tu prichádza do úvahy aj možnosť nedobrej práce učiteľa. Tieto predmety si však vždy vyžadujú systematickú domácu prípravu v miere, stanovenej individuálnymi potrebami toho-ktorého žiaka.
7. Nie je pravda, že v školstve sa zamestnávajú ľudia s obmedzenými schopnosťami, ktorí by sa inak neuplatnili. Je však pravda, že čoraz viac potenciálne schopných ľudí, absolventov pedagogických odborov, zo školstva odchádza alebo doň ani nenastúpi. Dôvody som načrtol vyššie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)