ZAČNEM JA... A UVIDÍME: Mýty a skutočnosť o učiteľoch (na margo názorov tých menej informovaných)

1. Nie je pravda, že učitelia pracujú do 12., resp. do 14. hodiny. Tento čas zahŕňa len priamu vyučovaciu povinnosť, teda úväzok, ktorý je minimálne 23 hodín do týždňa. Zvyšný čas tvorí domáca príprava ma vyučovanie, oprava písomných prác a diktátov, štúdium odbornej literatúry, písomná agenda triedneho učiteľa (pravidelná i nepravidelná), účasť na poradách metodických orgánov, účasť na pedagogických radách, príprava rodičovských združení a konzultácie s rodičmi mimo rodičovských združení, písomná korešpondencia s rodičmi a úradmi... To všetko je zahrnuté do normálneho 8 a pol hodinového pracovného času.

2. Nie je pravda, že učitelia majú dva mesiace prázdnin a automaticky voľno cez všetky vedľajšie prázdniny. V skutočnosti si v lete čerpajú zákonnú 40-dňovú dovolenku, niekedy vyššou kolektívnou zmluvou predĺženú ešte o jeden týždeň. Všetky vedľajšie prázdniny (ktoré sa často prekrývajú aj s dňami sviatkov, keď nepracuje takmer nikto) učitelia čerpajú náhradné voľno za zastupované hodiny a za všetky mimoškolské aktivity so žiakmi, ktoré presahujú spomenutých 8 a pol hodiny (napr. účasť na exkurziách, výletoch, súťažiach, olympiádach). Učitelia, ktorí sú v tomto smere „aktívnejší“ ako iní, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, môžu mať po niekoľkých rokoch bilanciu dovolenky napríklad plus 15 dní, ktoré si môžu vyčerpať v nasledujúcom kalendárnom roku, keď tých aktivít je menej.

3. Nie je pravda, že učitelia majú priemerný plat dosahujúci úroveň priemeru mzdy v celom národnom hospodárstve. Učiteľom sa každoročne zvyšujú platy – počúvame to v médiách pomaly každý mesiac. (Najnovšie od januára 2009 vraj o 1200-1600 Sk.) V skutočnosti ide o valorizáciu, tak ako v celej rozpočtovej sfére, nanajvýš sa dá hovoriť o kozmetickom zvýšení miezd. Aj v školstve platí – dobrý výkon nepodá ten, kto sa cíti finančne nemotivovaný. Samozrejme, motívom žiadneho človeka, ktorý si vyberie túto profesiu, nie sú peniaze, ale každý má právo na takú mzdu, ktorá z neho neurobí chudáka s vysokoškolským diplomom.

4. Nie je pravda, že noví učitelia do školstva nenastupujú a súčasní učitelia z neho odchádzajú len kvôli nízkemu finančnému ohodnoteniu. Príčinou je tiež čoraz horšia disciplína žiakov a vlažný prístup mnohých rodičov k výchove a vzdelávaniu svojich detí. Potvrdzujú to nielen postrehy starších učiteľov, ktorí môžu porovnávať, ale aj samotných rodičov, ktorí tiež niekedy chodili do školy. Do škôl, tak ako aj inde, prišla sloboda, v mnohých prípadoch však chýba však zodpovednosť. Školy sa tak pomaly, ale isto, zo vzdelávacích a výchovných inštitúcií menia na bojiská.

5. Obraz učiteľa – „teroristu“, ktorý sa občas v diskusiách predkladá ako fakt, je už v dnešnej dobe nereálny. Takého učiteľa by okamžite diskvalifikovali sami rodičia prostredníctvom vedenia školy. Dnešní učitelia nebránia žiakom, aby vyslovili svoj vlastný názor, pretože dnešné deti ho aj tak vyslovujú spontánne , kedykoľvek a kdekoľvek. Je však pravda, že niektorí učitelia na zamedzenie nekonečnej a neplodnej diskusie o základných otázkach disciplíny vo väčšej miere používajú autoritatívne metódy, ba, myslím si, že v záujme normálneho priebehu vyučovania ich občas použijú všetci učitelia. Diskusia vrámci preberanej témy je, naopak, priam potrebná, no opäť to chce žiakov so záujmom o nové poznatky, a tak sa stáva čoraz zriedkavejším javom. Vyučovacie hodiny sa tak nedobrovoľne menia na monológ učiteľa.

6. Nie je pravda, že dobrý učiteľ naučí. Vzdelávanie je dvojstranný, ba vlastne trojstranný proces. Aj dobrý učiteľ, ktorý vie žiakom dokonale sprostredkovať poznatky, často narazí na bariéru nízkej motivovanosti až nezáujmu zo strany žiakov a ich rodičov. Ale kto je to vlastne zlý učiteľ? Napadá ma jedine prípad matematiky, fyziky, či chémie, kde sú žiaci odkázaní na čo najlepší výklad učiteľa. V ostatných prípadoch sa možné nedostatky v podaní témy dajú ľahko doplniť naštudovaním si učebnice. V prípade materinského jazyka je alfou a omegou samostatné domáce čítanie. Pripúšťam, že nie každý dokáže náročné učivo podať tak, aby ho čo najviac žiakov pochopilo. Ukáže sa to napríklad na žiakovi, ktorý dosahuje vynikajúce výsledky z iných predmetov, ale napríklad s matematikou či fyzikou má problém. Tu prichádza do úvahy aj možnosť nedobrej práce učiteľa. Tieto predmety si však vždy vyžadujú systematickú domácu prípravu v miere, stanovenej individuálnymi potrebami toho-ktorého žiaka.

7. Nie je pravda, že v školstve sa zamestnávajú ľudia s obmedzenými schopnosťami, ktorí by sa inak neuplatnili. Je však pravda, že čoraz viac potenciálne schopných ľudí, absolventov pedagogických odborov, zo školstva odchádza alebo doň ani nenastúpi. Dôvody som načrtol vyššie.